Provence a Azúrové pobrežie sú dve oblasti, ktoré výrazne zasahujú do seba. Provence ide viac do vnútrozemia. Sú významné voňavkárstvom, pestuje sa tu hrozno na víno. Tiež tu chodili umelci (napríklad impresionisti) a nachádza sa tu aj najväčší európsky kaňon Verdon. No nie len kaňon. Môžete tu navštíviť aj napríklad mesto Saint Tropez, kde sa natáčal Žandár zo Saint Tropez s Louis de Funes. 

Ubytovanie sme si vybrali v dedinke Courmes, ktorá nemá ani 100 obyvateľov. Je vysoko v horách. Síce od mora je približne 20 km, cesta trvá okolo 45 minút. No cesty! Vlastne v okolí tejto dedinky sme navštívili skoro všetky pamiatky. Konečne nastal čas odchodu. Išli sme cez Slovensko (ako inak), Rakúsko (majú výborné odpočívadla, na ktorých sa dá po dlhej ceste zacvičiť), Taliansko (pumpy sú malé obchodíky, kaviarne, cukrárne, reštaurácie...) a samozrejme aj cez Francúzsko. Videli sme Francúzov piknikovať uprostred poľa s polorozpadnutými vreckovkami. Inak, miestne cesty, hlavne pri našom ubytovaní sú dosť divoké. Mne sa toto ubytovanie celkom páčilo. Neviem ako ostatné, ale v našom mali 2 mačky a jedného psa. 

Rodičom sa páčili spoločné večere, kde sa zišli ubytovaní hostia a rozprávali sa. Tým pádom sa poznal každý s každým. Pre nás so sestrou to bolo trošku nudnejšie, lebo sme nerozumeli všetkému. Ale varili po provensálsky dobre a sýto. Po obede, čo bolo väčšinou nejaké ovocie, syr, šunka a bageta, to bola lahôdka. Počas nášho pobytu sme navštívili mesto Antibes, v ktorom je Picassove múzeum, no neohúrilo nás. Nám sa viac páčila stavba múzea, než obrazy. Tiež sa tu nachádza vraj pekné archeologické múzeum, no to bolo vtedy zavreté. V tomto meste sme boli 3-krát na pláži, z toho dvakrát na mestskej, kde je piesok, a raz na prímestskej, kde boli kamienky. 

V Antibes by som neodporúčala ísť do Carrefouru. Je to na dlho. Je to jeden z najväčších Carrefourov vo Francúzsku a je tam hromada ľudí. Pri pokladniach to nie je tak cítiť, ako pri výkladoch. Možno s tými ľuďmi to bolo aj kvôli tomu, že bolo 13.7. a 14.7. majú najväčší štátny sviatok. Ale vraj, tam je veľa ľudí vždy. 

Svojou návštevou sme poctili aj Kaňon Verdon. Tečie cezeň rieka Verdon, ktorá má nádhernú farbu. Ústi do Jazera sv. Kríža, na ktorom sa dá jazdiť na vodných bicykloch, raftingovať a člnkovať. Škoda, že nám neprialo počasie. Tiež sme si prezreli viacero provensálskych dediniek a miest. Napríklad Gourdon, Saunt Paul, Coursegoules, Tourettes sur Loup a Grasse. Dedinka Gourdon je vysokohorská. Sú tu záhrady, ktoré vytvoril známy anglický záhradník a architekt. Coursegoules je francúzska Banská Štiavnica. Samé schody a schody. Tourettes sur Loup je Fialková dedinka. Vo veľkom tu pestujú fialky kvôli voňavkárstvu. Dokonca, konáva sa tu Fialkový festival, a môžete ochutnať fialkovú zmrzlinu „len“ za 2 eurá kopček. (bežne tu stojí kopček aj 2,50) Tiež tu je pekný obchodík s keramikou. Častý vzor, na prekvapenie, sú fialky. Ponúkajú ta aj keramického ježka. Keď doňho niečo zasadíte, napr. trávu, vyrastie to ako pichliače. Je k tomu aj návod, ktorý je napísaný v každom jazyku ľudí, ktorí obchod navštívili. V slovenčine sme ho museli napísať my a v češtine už napísaný bol. 

Mesto Grasse už dnes nie je prekrásne, má však dlhú voňavkársku tradíciu, ako celé územie Provencu. Nachádza sa tu viacero voňavkárskych múzeí a dokonca, na uliciach striekajú voňavku. Toto je stručne o našej dovolenke. Nám sa tu páčilo a túto oblasť vrelo odporúčam! Už len preto, že každý si tu nájde svoje. P.S.: Tento rok tu ideme zas. Teda, ak sa nič nestane. 

Čo je na obrázku: Uprostred: Rieka Verdon s bicyklistami. Poprchalo a my sme radšej nešli. „Za fotkou“ je jazero. Vľavo dole: Bežná cesta. Po troch dňoch si zvyknete. Mali ste vidieť domácich:) Vľavo v strede: Náš každodenný výhľad. V podstate, na takom podobnom vrchu sme bývali. Zrazu je čiara ááá .... ništ. Pri zväčšení by ste videli aj cestu. Vľavo hore: Jazero sv. Kríža. Škoda, že neprialo počasie. No to si človek nekúpi. Síce väčšinu leta je tu pekne, škaredé počasie tu niekedy je. Vpravo dole: Petanguové ihrisko. Je v každej dedinke. Toto je u nás na ubytovaní. Vpravo v strede: Schránka s provensálskymi znakmi – kvetinové polia. Vpravo hore: Pekná pláž pre domácich. Tu sme stretli jediného Slováka. A to on hovoril s kamarátkou po anglicky. Inak, farba mora má nádhernú farbu. Hore vpravo: Typická provensálska dedinka. Prvých pár vás ohúri, potom zistíte, že sú rovnaké. Hore vľavo: Rieka Verdon. Má nádhernú farbu. Ale v skutočnosti, nie na fotke.