Kaciaryna Andrejeva

Narodila sa 2. novembra 1993 v Minsku, pochádza z intelektuálnej rodiny. Jej skutočné meno je Kaciaryna Andrejevna Bachvalava. Po ukončení gymnázia študovala iberistiku na štátnej univerzite. V roku 2013 odišla na dva roky do Španielska v rámci študentského výmenného programu. Koncom roku 2014 sa vracia naspäť do Bieloruska. Po návrate sa začala venovať novinárčine. Spolupracovala s rádiom Sloboda a mapovala situáciu na ukrajinskom Donbase. Písala pre bieloruské a ruské média. Od roku 2017 pracuje pre opozičnú bieloruskú televíziu Belsat, sídliacu v Poľsku. Jej manželom je novinár Ihar Iljaš. Má na konte knihu Bielorusky Donbas, kde píše o bieloruských dobrovoľníkoch na ruskej aj ukrajinskej strane a o role Lukašenkovho režimu v tomto konflikte. Kniha mala úspech, ale teraz je v Bielorusku zakázaná. Bola už predtým dva razy väznená: najprv v roku 2017 v Orše a potom v septembri 2020 strávila tri dni v obávanej väznici Okrestina za účasť na demonštrácii.

Darja Čulcova

Narodila sa 20. februára 1997 v meste Šklov v Bielorusku. Jej otcovské meno znie Dzmitryjevna. Študovala žurnalistiku v Mohyleve. Spočiatku pracovala ako reportérka, ale neskôr ju začala lákať práca s kamerou. Po voľbách v roku 2020 sa zdržiavala v Minsku, aby tam pracovala ako kameramanka. Pre novinárstvo sa rozhodla už na strednej škole. Jej mama a teta sa tomu divili. Čulcovci sú prostá rodina a nikto sa tam dovtedy nezaujímal o politiku a žurnalistiku. V posledných týždňoch pred svojim uväznením robila Darja spolu s kolegyňou Kaciarynou živé vstupy z nedeľných protestov proti Lukašenkovmu režimu. Na otázku, či sa nebojí, odpovedala toto: „Ťažko sa nebáť, zakaždým sa na to psychicky pripravíš, bez ohľadu na to, berieš aparát do ruky a ideš vysielať. O čom tu hovoriť, či muži-kameramani odmietajú ďalej robiť reportáže, lebo boli predtým brutálne zbití? Ideš do toho rizika s nádejou, že voči mne, ako dievčaťu, budú mať trocha zľutovania.“

Uväznenie

Od 15. novembra 2020 sú Katsiaryna a Darja uväznené. Zatkli ich počas živého prenosu demonštrácie na pamiatku Ramana Bandarenku v Minsku. Kaciaryna ani počas zatknutia nestratila duchaprítomnosť. Keď ju milicionár zatkol a odvádzal do policajného auta, tak mu nastavila mikrofón s otázkou: „Môžete povedať našim divákom, prečo nás zadržiavate?“ Na začiatku Darju a Kaciarynu umiestnili v jednej cele vo väznici Okrestina v Minsku. Podmienky tam boli strašné, v štvormiestnej cele sa tlačilo jedenásť žien. Ženy spali tesne vedľa seba, nemali postele, len staré zatuchnuté matrace. Počas dňa im dozorcovia nedovolili sedieť ani ležať. V preplnenej cele bolo veľmi dusno a k tomu dozorcovia boli veľmi hrubí.

Obvinenie

Na začiatku boli obidve novinárky obvinené z účasti na nepovolenom proteste a neuposlúchnutia pokynov milície. Dňa 17. novembra boli odsúdené na 7 dní väzenia. Verdikt súdu naznačoval, že Kaciaryna a Darja sa dopustili priestupku, ale ich činy neniesli znaky zločinu. Napriek tomu, bolo začaté proti novinárkam trestné stíhanie za organizovanie akcií, ktoré porušujú verejný poriadok. Odviezli ich do väzenia v meste Žodzina. Tam ich umiestnili do oddelených ciel. Potom ich obvinili zo zorganizovania nepovolenej akcie, kvôli čomu bolo odklonených 13 autobusových, 3 trolejbusové a 3 električkové linky. Bez ohľadu na to, že väčšina týchto liniek neprechádza v blízkosti miesta konania demonštrácie. Škody podľa dopravného podniku mesta Minsk boli vyčíslené na 11 562 rubľov a 14 kopejok. (okolo 4000 eur alebo 103 000 českých korún). Kaciaryna a Darja nepriznali vinu. Kaciaryna odmietla v tejto veci vypovedať. Hoci bola zorganizovaná verejná zbierka na zaplatenie „škody“, obvinenia voči dvom ženám nestiahli. Vo februári 2021 boli obidve odsúdené na dva roky za „organizovanie výtržnosti“ do trestaneckej kolónie. Zároveň boli uznané za osoby so „sklonmi k extrémizmu.“ V máji 2021 boli obidve prevezené do trestaneckej kolónie v meste Homel.

Život v trestaneckej kolónii

Obidve odsúdené môžu prijímať návštevy, telefonovať a písať listy. Samozrejme, nemôže prísť na návštevu a telefonovať len tak hocikto a hocikedy. Môžu to byť len ich blízki v presne určenom čase. Pravdepodobne môžu korešpondovať len s rodinnými príslušníkmi. Síce im píšu aj priatelia, ale nedostávajú odpovede. Ich listy pravdepodobne ničí cenzúra, aj kvôli tomu, aby väzenkyne necítili podporu a aj si mysleli, že všetci na ne zabudli. Aký je to rozdiel, keď z Okrestiny a Žodziny si mohli písať s cudzími ľuďmi aj redakciou Belsatu! Kaciaryna a Darja žijú v trestaneckej kolónii vo veľkých celách s poschodovými posteľami, atmosférou pripomína kasárne. Musia nosiť špeciálnu uniformu pre väzňov. Väzni v kolónii sú tiež povinní pracovať. V ženských kolóniách väzenkyne väčšinou šijú oblečenie. Kaciyryna a Darja pracujú v rôznych oddeleniach. Darja rysuje kriedou na látku a strihá ju, Kaciaryna sedí pri šijacom stroji. Musia robiť uniformy pre vládnych zamestnancov. V kolónii pracujú na plný úväzok šesť dní v týždni vrátane sobôt. Niekedy musia pracovať aj v nedeľu.
Formálne by mali mať väzni po pracovnej dobe čas pre seba. Väčšinou sú však zaťažení ďalšími prácami, ako je upratovanie miestností, pozemkov či zber zemiakov. Za prácu vo výrobe dostávajú minimálnu mzdu.

Darja znáša svoje väzenie dobre, nezačala ľutovať, že ako novinárka takto skončila. Napísala mame, že aj keby vedela, ako skončí, tak znova by si vybrala novinárstvo. Má sa dobre, nie je chorá a veľmi jej chýba jej práca. Popri práci si Kaciaryna skúša nájsť čas aj na listy aj na čítanie. Väzni majú možnosť navštíviť knižnicu raz za niekoľko týždňov. Kaciaryna píše vo svojich listoch, že sa nebojí toho, čo príde, a nedovolí, aby ju ovládol odpor a hnev: „Najúžasnejšie je, že necítim hnev, odpor, žiadnu túžbu pomstiť sa tomu, kto sa nám to rozhodol urobiť, aby to urobil mne. Čo cítim? Je mi ľúto tých, ktorí plnia príkazy. Úbohí, úbohí malí ľudia... Musia s tým všetkým žiť a vôbec mi nezničili život, bez ohľadu na to, ako veľmi si to želajú.“ Rovnako ako mnoho politických väzňov v Bielorusku, aj Kaciaryna a Darja dostali ponuku, aby napísali žiadosť o milosť, no dievčatá zakaždým odmietli a stále dokazovali, že sú nevinné a boli nezákonne odsúdené. Kaciaryna by mala byť prepustená 20. novembra 2022 a Darja 5. septembra 2022.

Žyve Belarus!