Úvod: Každý človek by mal robiť to, čo ho baví, ja si myslím, že život nie je prechádzka ružovou záhradou. Ľudia okolo hovoria, že na to nemám, ale ja som presvedčená, že na to mám.

Jadro: Ja osobne si hovorím, že šťastie pri mne stojí vtedy, keď niečo vyhrám, prípadne dobre odpoviem, či napišem písomku alebo sa naučim scenár. Keď sa ale neskôr zamyslím, tak si hovorím, že sú na svete oveľa dôležitejšie veci ako známka z predmetu. Čo by som si počala bez strechy nad hlavou či rodiny? Rodina a divadlo pre mňa predstavuje neskutočne veľa. Myslím si, že aj keby sa niečo stalo, ľudia v divadle a doma tu budú so mnou v dobrom aj v zlom. Teraz si hovorím, že čo by bolo, ak by to bolo inak, no som veľmi vďačná za ľudí, ktorí ma ľúbia aj napriek mojim chybám a nedokonalostiam. Dobre ma poznajú moji pribuzní, blízki a aj pani učiteľky, vedia, na akých známkach som, veľmi ma naučili a verím, že ma ešte veľa naučia, toto všetko bolo len prechádzkou na divadelných doskách.

Na záver tejto úvahy by som chcela povedať, že si máme vážiť toho, čo máme, lebo nevieme, ako rýchlo to môže skončiť, pokiaľ máme štastie, rodinu, priateľov, ľudí okolo seba, zdravie, tak nám nič iné ku šťastiu nechýba.

Teraz by ma zaujímalo, ako vy vnímate túto tému: Každý je kováčom svojho šťastia. Pokojne napíšte, aké máte vy šťastie. Papa.

Ak máte otázky, kľudne pište pod článok alebo do pošty, rada odpoviem.