Cesta do Chorvátska nám trvala jeden deň. Strašne som plakala, keď som sa lúčila s rodinou. Vyrazili sme večer a dorazili sme na obed. Išli sme cez Maďarsko, takže v noci som videla osvietené zámky. Bola to nádhera.

Keď sme konečne dorazili, hneď sme sa išli ubytovať do malého plážového domčeka. Hneď sme sa vybalili a išli sme na pláž. Ja s mojimi dvoma sestrami sme išli skôr a rodičia dávno za nami. Keď sme sa vracali, rodičia zostali na pláži a všetko spratali. My sme im povedali, že sa nestratíme (lebo tam bola jedna dlhá rovná cesta a v nej boli odbočky). No, ale stalo sa to. Proste sme nevedeli, ktorou odbočkou máme ísť.

Rodičia boli doma skôr a potom nás hľadali. Po chvíli nás našli a zasmiali sme sa. V ten večer som spoznala pár detí, s ktorými sme sa po celý týždeň hrali. Každý deň sme išli na obed do jednej malej reštaurácie, kde boli hracie automaty. Bol tam jeden taký jeden, z ktorého si si mal elektrickou rukou vybrať hračku a bolo to strašne ťažké a nikdy sa nám to nepodarilo, ale bola to sranda.

Domov sme sa vracali so smútkom, ale mali sme veľa spomienok (fotiek) takže super. Majte sa!