Výber strednej školy... to bol pre mňa jeden dlhý príbeh, ktorý tu teraz opíšem a dúfam, že niekomu pomôžem. Išlo o roky prípravy, ktorú som začal ale vnímať až v poslednom ročníku na základnej škole. Postupne som si všímal postrehy spolužiakov, na hodinách s výchovnou poradkyňou sme robili rôzne testy a prieskumy a čoraz viac sme sa začali pripravovať na skúšky, ktoré nás mali onedlho čakať.

Výber povolania

Úplne na začiatku som rozmýšľal, čo by ma v živote bavilo robiť. Aby som možno chodil do práce s radosťou a odchádzal ešte šťastnejší, ale nie preto, že už som doma, ale preto, lebo ma práca napĺňa. Ako malý som chcel robiť vlakvedúceho a dodnes to je jedno z povolaní, ktoré by ma určite napĺňalo. Kontrola lístkov, zaisťovanie poriadku a pomoc pasažierov je veľmi zaujímavá, no vypravovať vlaky alebo prichytiť „čierneho“ pasažiera je ešte väčšia sranda, nie?

Postupom čase sa však moje smerovanie posúvalo inam a zaujalo ma to, čo dodnes považujem za môj cieľ, aj keď vidím 153×10³ prekážok. Chcel by som byť dopravným policajtom. Tá predstava čapnúť niekoho, ako si to brázdi 150-kou cez mesto, je neuveriteľná. Alebo ako niekoho takého potom vysekávať z auta, fotiť miesto nehody a proste byť pánom ciest. Táto práca by ma naozaj napĺňala a tu som už trochu zosekal svoje možnosti, kam ísť a kam nie... Na prácu policajta potrebujete minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou, takže bolo jasné, že nepôjdem študovať niekde, kde tú maturitu nedostanem. Výber povolania však nie je to najdôležitejšie a tento bod môžete pokojne preskočiť.

Príprava na testovanie

To je to, čo v Česku nemáte, a možno sa máte aj lepšie. Ide o 2 testy, mňa osobne čakal test z matematiky a slovenského jazyka a literatúry, tak ako väčšinu študentov na Slovensku. Pre tridsať otázok v každom z predmetov sme si v deviatom ročníku zopakovali to, čo sme inak preberali posledných 5 rokov. Celkovo sme týždenne mali 5 hodín slovenského jazyka a 8 hodín matematiky (vrátane doučovania). Okrem toho sme mali, samozrejme, aj iné predmety a pravidelne sme počúvali to, ako sa máme zodpovedne učiť na predmet, ktorý učí ten daný učiteľ, a menej sa venovať slovenskému jazyku, a matematike... a naopak. Každý učiteľ si obhajoval ten svoj predmet, pretože vedel, že po testovaní na to budeme viac-menej kašľať. Bolo to naozaj ťažké zvládať. Pre študentov, ktorí plánovali gymnázium, to znamenalo minimálne 90%-ný výsledok, pre ostatné školy stačilo 80%.

Prihlášky

Hľadanie tej pravej školy dalo trochu zabrať, ale iba vopred nepripraveným. Deň uzatvorenia prihlášok bol v deň konania testovania (22. apríl), no v skutočnosti sme ich museli poslať minimálne 2 dni pred termínom, aby ich stihla pani výchovná poradkyňa prekontrolovať. Neviem ako v Česku, ale na Slovensku sme mali k dispozícii portál, kde si môžete pozrieť všetky informácie, stačí iba zadať meno školy. Výchovní poradcovia si môžu prezerať informácie a taktiež ich na portál zadávať, takže sme vedeli, kde približne sa v rebríčku na základe nejakých informácii nachádzame. Takže som vedel, kde sa asi nachádzam.

Vzhľadom na môj prospech na základnej škole (neznášal som biológiu, no a chémia bolo ešte dačo horšie) som samozrejme vedel, že na gymnázium sa nedostanem. A na čo by som sa tam trepal? Pretože tam išla polovica mojej triedy? No tak už len logicky, v našom meste je iba jeden gympel, ktorý otvára 2 triedy normálne a 1 bilingválnu. No a ďalej tu máme 8 základných škôl, z ktorej každá má 3 – 4 triedy deviatakov, približne po 20 žiakov. Takže gymnázium zoberie 60 žiakov, ale hlási sa na neho podľa čísel z portálu 4,5× viac študentov, než príjme. Vtedy by som bol na chvoste. Obchodná akadémia u mňa osobne neprichádzala do úvahy, pretože moje kroky viedli na priemyslovku.

Študujem odbor prevádzka a ekonomika dopravy, čo je veľmi podobné obchodnej akadémii. Máme menej hodín ekonomických predmetov, než na obchodnej, no za štyri roky preberieme to isté a k tomu ešte aj dopravu. No a predsa aj pre mňa do budúcnosti je väčšia šanca umiestnenia na trhu, keď budem mať až 2 odbory v jednom a obe tak žiadané. Ďalej, škola nie je veľmi ďaleko, čo mi tiež vyhovovalo, „čísla boli zelené“ a ja som sa na túto školu chcel dostať. Takže prihláška „letela“ sem. No a čo s tou druhou?

Deň otvorených dverí

Podľa zákona mám nárok zúčastniť sa v deviatom ročníku počas školského vyučovania na 2 dňoch otvorených dverí na netalentové odbory a na 2 dňoch otvorených dverí na talentové odbory. Ja som využil teda cestu a išiel na spomínanú priemyslovku. Tam nás usadili a pred nás prišiel prezentovať pán riaditeľ, a vtedy som mal vo všetkom jasno. Povedal nám totiž, že väčšiu šancu majú u nich študenti, ktorí si obe prihlášky dajú na túto školu, pretože im nechcú zbytočne robiť problémy a majú v podstate istých študentov. Nasledovala prehliadka školy, ktorá nebola až tak zaujímavá, pretože sme prešli milión schodov, informatici namiesto programovania na počítačoch hrali hry a výklad bol veľmi rýchly, pretože už nás dobiehala ďalšia skupina návštevníkov.

Po tomto dni prešlo niekoľko ďalších obyčajných deviatackych dní a ja som si podával prihlášku na školu. Takže som zvolil oba netalentové odbory na priemyslovke. A teraz už len pár klikov v EduPage a prihlášku už mala v tom momente na stole výchovná poradkyňa. My osobne sme mali veľmi aktívnu a informáciami nabúchanú výchovnú poradkyňu, ktorá nám vedela zodpovedať na všetky naše otázky. Vedela nám povedať informácie z minulosti, všeličo vygoogliť v systémoch, do ktorých sme my nemali ani len prístup. Doteraz sa spolu stretávame a keď nie to, tak si aspoň píšeme. O svojich študentov sa rozhodne starala, takže konzultácie s niekým, kto má na starosti posielanie prihlášok na SŠ, odporúčam.

Taktiež to bola ona, ktorá nás raz v ôsmom ročníku zobrala vďaka dobrým kontaktom na spomínanú priemyslovku kresliť na počítače, ale to bol odbor strojárstvo, takže som sa v tom veľmi nevyznal. Napriek tomu som si užil návštevu, možnosť porozprávať sa s profesormi, staršími študentmi, ba dokonca aj otestovať niektoré programy a stroje, s ktorými sa už zrejme tak ľahko nestretnem.

Testovanie 9

No, tak ešte deň pred testovaním... V tomto čase som sa pripravoval na birmovku, takže za nás bola odslúžená svätá omša. Mal som za sebou množstvo hodín slovenčiny a ešte viac matematiky. Posledné dva týždne žiadne testy a písomky, to všetko sa nám kopilo po testovaní. Fakt fasa vám poviem...

Teraz už len vedomosti využiť a napísať na min. 80 % z každého predmetu, aby som sa dostal bez prijímacích skúšok. Neoficiálne výsledky sme mali vedieť už na ďalší deň po testovaní. Takže sme si našli triedu, v ktorej sme mali sedieť. Pár známych z mojej triedy a inak všetko z iných. Dve učiteľky, jedna z našej školy, druhá z inej. Ani jedna neučila slovenčinu alebo matematiku. Všetci sme sedeli iba po jednom v lavici, šanca opísať bola asi 5%, keďže všetci okolo teba mali druhú skupinu. Ani som to neskúšal, nechcel som, aby ma vyrazili.

Matematika
No, takže po nejakej administrátorskej činnosti zo strany pedagógov sme dostali prvý test. 30 úloh, 90 minút a asi 6 strán. Mali sme pár minút na prelistovanie, vtedy sa mi celkom uľavilo, pretože úlohy som poznal, len s iným zadaním. Naozaj sme mali všetko nacvičené. Tak a začalo sa testovať, počítal som, počítal, počítal... až posledná úloha. No ale, mali sme jasný príkaz od učiteľky z matematiky: „Budem čakať dole pri zbernej miestnosti a kto skončí skôr ako po 90 min., nech si ma neželá.“ A tak som po 60 min. čakal, kontroloval a vyjedal čokoládu a hroznový cukor z boxíku energie, ktorý sme pri sebe mohli mať. Osobne nerád kontrolujem, ja si to v podstate už len čítam a vidím, že mám dobrý postup, tak nič nerobím. No a pri tom, ako som už hypnotizoval hodiny, ma už začal pomaly ale iste svrbieť zadok. Na tých tvrdých drevených stoličkách som zvyknutý sedieť 45 min. a nie 90. Takže som to 5 minút pred koncom vzdal a išiel som si po svojich, cestou som natrafil na matikárku, pýtala sa ako, ja že dobre, a ona že to nedopadne dobre, keď to hovorím akurát ja.

Slovenský jazyk a literatúra
No, takže po ďalšej administrátorskej činnosti sme dostali druhý test. 30 úloh, 60 min. a asi taktiež 6 strán. Mali sme opäť pár minút na prelistovanie. Infarkt... text na čítanie s porozumením o nejakej olympiáde vycapený na celú stranu a doplnený nejakou chabou ilustráciou, aby si oči oddýchli. Krvopotne som test riešil. A teraz som natrafil na niečo, čo som nevedel. Tak som to vynechal a pokračoval. Po 5 vyriešených úlohách som si všimol, že som vyplnil okienko pre vynechanú otázku ďalšou. Takže všetko vyčiarkať podľa návodu na zadnej strane a späť do toho...na konci som bol po 45 min., nervové bunky mi asi vymreli a ja som radšej išiel rovno domov.

Po príchode sa už na študentských webových stránkach objavovali správne odpovede a všade boli rozhovory s deviatakmi a informácie o testovaní. „Dajte mi pokoj,“ som si povedal.

Deň po testovaní

Ten sa už mal učiť podľa rozvrhu, my sme mali však stále trochu pohody. Prvá hodina bola slovenčina a druhá matematika.
Infarkt číslo 2. Podľa predpovedí učiteľky som urobil slovenčinu na 63,33% periodických, čiže som správne zodpovedal na 19 z tridsať úloh. Ešte som dostal zdžubané, ako som to pokazil.

Na matematike to prekvapivo infarkt nebol. Príprava určite stála za to, pretože som dosiahol 93,33% periodických, čo znamená, že som odpovedal správne na 28 z 30 úloh. Teraz som sa však sám jemne zdžubal, že som mohol mať sto percent, kebyže neurobím chyby, na ktoré sme boli tak často upozorňovaní. V jednej úlohe som použil iný vzorec a v druhej som zabudol vydeliť celý príklad dvoma. No ale, na čo by mi bola tá stovka, keď zo slovenčiny som bol hlboko pod čiarou? Aspoň že rodičia ma pochopili a nerobili z toho vedu.
...
Výsledky prišli zhruba o mesiac a ukázali presne to isté, čo nám bolo povedané. Takže som už len čakal na pozvánku dostaviť sa na prijímacie skúšky.

Deň prijímacích skúšok

Na prijímacie skúšky som sa nejako moc nepripravoval. Všetko som ovládal z testovania a navyše, na ich úspešné zvládnutie stačilo 5 bodov. Samozrejme to nebol môj cieľ a chcel som sa priblížiť čo najviac k maximu a to 25 bodov.

Tak som si sadol a začala sa matematika. Najskôr sme dostali krátky dotazník, ktorého obsah nebudem podrobne rozoberať, ale považoval som ho skôr za nie úplne vhodný. Prišla učiteľka, ktorá nás dnes učí ekonomiku, a začalo sa testovanie matematiky. Úloh bolo 17, niektoré potrebovali aj postup aj výpočet, takže boli za 2 body. Počítal som, počítal a skončil ako prvý. To bolo možno dobré znamenie. Sadol som si na chodbu a ďalší prišiel za mnou asi po pätnástich minútach. Myslel si, že som asi veľmi nevedel, no opak bol pravdou.
Nasledovala slovenčina, ktorá bola oproti testovaniu maličkosťou. Prišiel vtipný učiteľ, ktorý sa nám snažil svojim humorom spríjemniť náročnejšie chvíle, Zakrúžkoval som 25 písmeniek a zo 45 minút som využil 15. Odišiel som a do konca dňa som mal voľno aj v škole. Takže doma bola pohoda a už som len opakoval učiteľove vtipy a rozprával čo a ako rodičom.

No a druhý termín bol taký istý. Rovnakí učitelia, rovnaké podmienky, ..., rozdiel bol, že som bol testovaný pre iný odbor a iným testom. Skončil som asi rovnako, išiel domov a mal pohodu až do večera.

Výsledky

No a takto asi o mesiac som si hral Roblox, nič netušiac, že už tri hodiny mám výsledky na mojom EduPage účte. Takže mi volala mama, že ako som dopadol, ja som to rýchlo skontroloval, no a s nie veľkým prekvapením som mal na oboch prihláškach PRIJATÝ. O pár dní pristála aj na webe mojej už novej školy tabuľka, v ktorej bol kód uchádzača (ochrana GDPR namiesto mena) a celkový počet bodov. Prekvapilo ma, že som sa umiestnil celkom vysoko, 78 a 79 zo 100 bodov, čo ma dostalo na 13. a 14. miesto v celkovom rebríčku všetkých odborov. Takže sme dopísali posledné testy, absolvovali posledný výlet, a rozlúčili sa ako trieda, na ktorú budem navždy spomínať a som rád, že sa aj dnes dokážeme spolu stretnúť alebo si aspoň napísať.

Nový školský rok

Po dvoch mesiacoch čakania som sa už aj tešil na nový školský rok. Aj keď som do vtedy školu veľmi nemusel, cítil som, že to bude iné, pretože som si ju vyberal sám a nemal som niektoré vyššie spomínané predmety. Triednu učiteľku som už poznal, pretože jej meno zverejnili, takže naťukať to do Googlu a pozrieť na Faceboku fotky (aj bez toho, aby som tam vtedy mal účet) nebolo veľmi ťažké. Sympatická pani okolo tridsiatky, čo sa aj neskôr ukázalo ako pravda.

Ráno som bol dohodnutý, že sa stretneme so spolužiačkou, ktorá išla študovať do rovnakej triedy. Čo ma ale ešte viac poháňalo, bolo to, že som sa mal dnes alebo v najbližších dňoch spoznať s chalanom, s ktorým som sa poznal ako tak už dlhšie cez jednu platformu, no len pred pár mesiacmi som zistil, že ide na rovnakú školu ako ja.

Takže sme sa stretli s tou spolužiačkou, vyšli okolo 70 schodov a vošli do našej 1.E triedy. Obaja sme sa natlačili do dverí, kde sme ako nemí zostali stáť asi 3 sekundy, mne to prišlo ako 5 minút. Videl som jednu známu tvár, z ktorej som až tak radosť nemal. Všetky oči na mňa a spomínanú spolužiačku, vtedy by som sa radšej pod zem prepadol. No ale vošiel som a nastal problém druhý, nebola voľná lavica s dvomi miestami. Tak sme si sadli, kde bolo voľné. O chvíľu prišla spomínaná učiteľka a vtedy sa zistilo, že chalan, vedľa ktorého som sedel, si pomýlil triedu a tak bolo jasné, že moja staronová spolužiačka sa bude sťahovať opäť ku mne.

Presťahovali sme sa so stoličkami do telocvične, kde sa konal program na otvorenie školského roka. Taká klasika, až tak sa mi to páčilo, no nemal som dobrý pocit z telocvične, keďže ja telesnú veľmi nemusím. Potom sme išli domov a bolo hotové.

Na ďalší deň sme mali adaptačné dni. Spoznali sme sa v triede a aj medzi ostatnými triedami. Bol som veľmi aktívny a vynikal som, čo u niekoho spustilo mierny náznak šikany, iní si ma hneď všimli a obľúbili. Na tretí deň som sa stal predsedom triedy a mal som triedu zastupovať v študentskom parlamente. A moja spolužiačka? Tá sa stala podpredsedkyňou!

V nasledujúce dni som vyriešil ešte pár vecí. V prvom rade som spoznal Andreja, spomínaného kamaráta nižšie. Zatiaľ sa nejako veľmi nebavíme, cítim, že sme obaja hanblivejší, ale v chate to vieme roztočiť ako na Tiktoku po deviatej.

Náznaky šikany som vyriešil tiež veľmi rýchlo. Stačilo, aby prišla prvá písomka a ten, ktorý ma do teraz trochu podrážal, hneď obrátil karty. Nevykašľal som sa na neho a dnes sme veľmi dobrí priatelia.

Školský rok bol celý zvláštny. Urobil som veľa dobrých vecí, ale aj veľa chýb a jednu hrúbku, ktorú som už 100× oľutoval a postupne sa ešte dnes vracia do normálu. Našiel som si veľmi dobrých pomocníkov, tých najlepších na svete. Učitelia. Videli, že predmety ma bavili, a prihlasovali ma na súťaže a olympiády, robili so mnou rôzne aktivity a ja som cítil a doteraz to cítim, že sa môžem rozvíjať viac, ako na základnej škole. Dokážeme vyriešiť veľmi veľa problémov a ide o akúsi spoločnú symbiózu. Z bežných konverzácii z EduPage sme si začali písať aj na iných platformách a vymýšľame projekty, exkurzie a aktivity, ktorými môžeme zlepšiť život v škole a pobyt v nej. Postupne som obnovil zastarané zvonenie a nahral nové pesničky, zmodernizoval nástenky a oživil školu novými súťažami. Cítil som sa, že konečne pre niekoho niečo znamenám, a rozhodne som urobil dobre s tým, že som sa vybral na túto školu.

Blížil sa koniec roka a ja som opäť postúpil. Už som nezastupoval len našu triedu v študentskom parlamente, ale všetkých študentov v rade školy. Študenti majú na mňa rôzne názory, či už že koketujem s učiteľmi / učiteľkami alebo som veľmi šikovný a viem všetko na svete, či vo mne hľadajú niekoho, komu sa môžu zdôveriť, ja si to nechám pre seba, a pri tom to dôležité posuniem ďalej, aby sa problém vyriešil.

Ja sa vidím ako človeka, ktorého to proste baví. A toto je moja rada. Budúci stredoškoláci. Verte si, ale zároveň sa nepreceňujte. Nenechajte svojich rodičov rozhodovať za vás. Ak chcete ísť na nejakú školu a veríte, že máte na to, tak tam choďte. No a ak by vám to nechceli dovoliť, obráťte sa na výchovného poradcu, ktorý vám určite pomôže.

Druhý ročník

Píše sa školský rok 2025/2026 a dnes som ten, kto vstupuje do triedy, ktorú pozná. Všetci sa vítame, bavíme a triedna učiteľka s úsmevom na nás hľadí. V telocvični už nie som na mieste prváka, ale som súčasťou uvítacieho programu pre nich. Mám rôzne pocity, možnože známky už nebudú také dobré ako som mal minulý polrok, ale viem, že tu mám oporu a že pre triedu a celkovo pre školu nie som dôležitý pre známky, ale pre to, aký som. A tu je zopár zaujímavých výpovedí na koniec, ktoré ma dojali a som veľmi rád, že môžem byť súčasťou takéhoto kolektívu.

Spolužiačka Natália: „Riky, ja keď som ťa prvýkrát videla v tých dverách, tak som si myslela, že ťa nikto nebude mať rád, že budeš zlý, že ani úlohu nedáš opísať a pozri sa...“
Učiteľ dopravy: /po tom ako som mu dal suvenír z dovolenky/ „Richard, ty sám si pre školu jeden suvenír.“
Riaditeľka školy a neskôr aj školská psychologička: „Richard, som veľmi rada, že tu na škole máme študenta, ktorý sa zaujíma nielen aktívne o život školy v rámci akcií, ale aj o jeho život v rámci psychického zdravia študentov.“

A čo na to ja? Ja som proste rád, že som súčasťou našej priemyslovky, našej triedy, a budem ešte radšej, keď v aspoň tak dobrom vzťahu, ak nie aj lepšom, zostaneme aj naďalej.

A čo chcem teda týmto článkom odkázať budúcim prvákom?

1. V prvom rade, všetci hovoria, že nemáte mať stres. Ale jeho zadržiavanie vám vôbec nepomôže. Oni všetci okolo vás ho majú tiež. Nedajte sa zahanbiť a ukážte, čo je vo vás. Aktívne sa hláste, ale nehrajte sa na frajera vtedy, keď to nie je vhodné.
2. Stredná škola je čas pre tvoj reštart! Ak je na tebe niečo, čo ti vadí a napr. si to robil na základnej a teraz to už nechceš, tak to zmeň! Môžeš byť kým chceš, keď to dokážeš. Ako ja, z takého obyčajného žiaka sa ukázal študent s nadpriemernou aktivitou.
3. Neboj sa pomôcť alebo poradiť iným! Ak vidíš, že je niekto nervózny, skús ho možno len chytiť za rameno. Ja v sebe doteraz hľadám odvahu nejako viac sa porozprávať so spomínaným Andrejom. Zatiaľ sa mi to podarilo asi iba raz a dúfam, že to tento rok dokážem. Možno mu pošlem tento článok, keď bude vonku.

Dúfam, že som niekoho aj cez moje dlhé rozprávanie zaujal a dúfam, že som vás čo najmenej uľavil. No a čo vy?

• Aký bol váš prvý deň na novej/strednej škole?
• Ešte sa len chystáte? Máte nejaké otázky alebo inšpiroval som vás?
• Je niečo, čo by ste mi možno poradili, aby som sa s Andrejom lepšie spoznal?

Tak ja len čakám na vaše komentáre nižšie, alebo si s vami vo voľnom čase (ktorého až tak veľa nemám) rád pokecám v pošte. Takže, vidíme sa!