Rodina

Alexej Anatoljevič Navaľnyj sa narodil 4. júna 1976 v Butyni, v Moskovskej oblasti vo vtedajšom Sovietskom zväze. Jeho rodičmi sú Anatolij Ivanovič Navaľnyj a Ľudmila Ivanovna Navaľná. Jeho otec má ukrajinský pôvod. Alexej mal aj mladšieho brata Olega. Od roku 2000 bol ženatý s Julijou Borisovnou Navaľnou, rodenou Abrosimova. Mali spolu dve deti. Darja prišla na svet v roku 2001 a Zachar o sedem rokov neskôr. Okrem rodnej ruštiny ovládal aj angličtinu. Pôvodne bol neveriacim, ale neskôr prešiel na pravoslávnu vieru. Ako dieťa vyrastal v rôznych mestách pri Moskve, letá trávil u starých rodičov na Ukrajine. Odkedy sa stal dospelým, začal bývať v Moskve. Bydlisko mal v štvrti Maryino v Juhovýchodnom administratívnom okruhu. V rokoch 1993–⁠⁠⁠⁠1998 študoval právo na Ruskej univerzite družby národov Moskve.

Julia a Alexej, © Jevgenij Feľdman / Novaja Gazeta

Životná cesta

Pôvodným povolaním bol právnik, ale potom sa vrhol na politiku. Istý čas bol aj advokátom. V rokoch 2000–⁠⁠⁠⁠2007 bol členom sociálno-liberalnej strany Jabloko. Z nej ho vylúčili kvôli nacionalistickým aktivitám. V roku 2011 založil Nadáciu boja proti korupcii, ktorá vyšetrovala a zverejňovala informácie o korupčných škandáloch vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a podnikateľov. Navaľného Fond boja proti korupcii má za sebou niekoľko veľkých projektov. Z ich dielne pochádza aj projekt o tajnom Putinovom paláci v Gelendžiku pri Čiernom mori. V súčasnosti je organizácia v Rusku vedená ako „zahraničný agent“ a „extrémistická organizácia“. V istej podobe existuje ešte dnes.

V roku 2011 označil Putinovu stranu Jednotné Rusko za „Stranu podvodníkov a zlodejov.“ V roku 2013 sa uchádzal o kreslo starostu Moskvy, skončil druhý za Sergejom Sobjaninom. V roku 2018 chcel kandidovať za prezidenta Ruskej federácie, ale nepovolili mu kandidatúru. Za svoje aktivity bol v roku 2020 nominovaný na Nobelovu cenu za mier a v roku 2021 dostal Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

V mladosti bol nacionalistom a nerád videl v Rusku ekonomických migrantov zo Strednej Ázie a Kaukazu. Podporil inváziu Ruska do Gruzínska v roku 2008 a bol za nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Žiadal aj vyhostenie občanov Gruzínska z Ruska, ktorých nazval hlodavcami (slovná hračka v ruštine: gruzin –⁠⁠⁠⁠ gryzun). Neskôr sa za svoje slova ospravedlnil a Gruzínsku zaželal európsku budúcnosť.

Síce odsúdil zabratie Krymu Ruskom v roku 2014, ale realita je podľa neho taká, že Krym je súčasťou Ruskej federácie a je vylúčený návrat Krymu Ukrajine proti vôli jeho obyvateľov. Malo by sa podľa neho konať nové referendum (ale už riadne), kde by obyvatelia rozhodli o svojej budúcnosti.

Počas svojho života sa niekoľkokrát stal obeťou útoku. V auguste 2020 takmer zomrel, po tom, čo ho agenti FSB v Tomsku otrávili novičokom. Manželka mu u Putina vydupala, aby mohol ísť na liečenie do Nemecka, kde strávil niekoľko mesiacov.

Väznenie

17. januára 2021 sa vrátil naspäť do Ruska. Po prílete do Moskvy ho zatkli. Tak sa začalo 1124 dní jeho väznenia. Nebola to prechádzka ružovým sadom, Alexeja Navaľného v ruskom väzení často mučili a týrali.

Mal zmysel pre humor, ktorý mu pomáhal znášať podmienky v ruských väzniciach a určite mu pomáhala aj jeho viera. Prostredníctvom svojich spolupracovníkov dával na sociálne siete statusy, v ktorých trpkým humorom komentoval svoj život vo väzení a spoločenské udalosti.

Podľa 14-ich článkov Trestného zákonníka Ruskej federácie bol odsúdený na dva podmienečné tresty, potom na 3,5 roka väzenskej kolónie s obyčajným režimom, potom na 9 rokov do kolónie s prísnym režimom a nakoniec 19 rokov kolónie so zvláštnym režimom.

Od svojho návratu do Ruska bol vo vyšetrovacej väzbe „Matrosskaja tišina“ v Moskve. Koncom februára 2021 prišiel do väzenskej kolónie v Pokrove vo Vladimirskej oblasti. Od júna 2022 do začiatku decembra 2023 bol vo väzenskej kolónii s prísnym režimom v Melechove, taktiež vo Vladimirskej oblasti. Začiatkom decembra 2023 ho odtiaľ odviezli, aby sa o tri týždne neskôr zjavil na ruskej Arktíde. Medzitým o ňom neboli žiadne správy.

Ľadový gulag

Posledne dva mesiace svojho života strávil vo väzenskej kolónii „Polárny vlk“ v mestečku Charp v Jamalo-Neneckom autonómnom okruhu. Blízke väčšie mestá sú Labytnangi a Salechard. Táto väzenská kolónia má povesť jednej z najdrsnejších väzníc v Rusku (nielen kvôli svojmu umiestneniu za Polárnym kruhom). Prišiel tam týždeň pred Novým rokom. V dobe jeho pobytu tam boli teploty hlboko pod bodom mrazu a denné svetlo bolo len pár hodín denne.

Trest si odpykával v novodobom gulagu za polárnym kruhom. Jeho cela na samotke mala rozmery 2x3 metre, malé okienko, špeciálne upravenú stenu, aby sa o ňu nedalo oprieť, žiarovka svietila 24 hodín, aby nemohol spať, posteľ o piatej ráno musel odpratať, aby si počas dňa nemohol odpočinúť, a mal dovolené len stáť alebo sedieť. O deviatej večer mu dovolili ľahnúť si na pričňu. Každé ráno mu ako budíček púšťali ruskú hymnu a propagandistické piesne, na prechádzky ho posielali vždy v čase najväčších mrazov okolo pol siedmej ráno.

Navaľnému písalo do väzenia veľa ľudí. V januári 2024 dostal od jednej svojej obdivovateľky Iriny z Moskvy pozdrav k Novému roku a list so slovami podpory a priania síl a slobody, v ktorom sa ho okrem iného pýtala, či už videl polárnu žiaru. A on jej odpovedal: „Ahoj Irina! Ďakujem za list, podporu aj blahoželanie. Polárnu žiaru som zatiaľ nevidel a je málo pravdepodobne, že ju uvidím. Ale ešte je nádej. A.

Mestečko Charp, © ValeryZatolochny

Smrť

Alexejova životná cesta sa skončila 16. februára 2024 vo veku 47 rokov. Nie je isté ako zomrel, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ho zavraždili. V čase svojej smrti bol počas svojho väznenia (od augusta 2022) dvadsiaty siedmy raz na samotke, často bezdôvodne. Dokopy tam strávil asi 300 dní. Naposledy ho tam dali 14. februára 2024.

Čo bolo potom

Trvalo dva týždne, kým Alexej Navaľnyj konečne spočinul v hrobe, pretože štátna moc kládla prekážky. Ruské úrady sa zdráhali vydať jeho telo rodine. Dokonca po jeho matke chceli, aby buď súhlasila s tajným pohrebom alebo v opačnom prípade, by ho pochovali v areáli kolónie, kde bol naposledy väznený. Ona odmietla takéto ultimátum. Telo Alexeja Navaľného nakoniec vydali rodine týždeň po jeho smrti.

Pohreb sa konal v piatok 1. marca 2024. Alexej Navaľnyj mal pravoslávny obrad. Pohrebná bohoslužba sa konala v Chráme Ikony Matky Božej v štvrti Maryino. Na pohreb, aj napriek zastrašovaniu zo strany úradov, prišlo niekoľko tisíc ľudí. Bol pod policajným dohľadom a zaobišiel sa bez väčších incidentov. Posledný odpočinok našiel na Borisovskom cintoríne na juhovýchodnej periférii Moskvy. Ľudia chodili k jeho hrobu aj pár dní po pohrebe a zasypávali ho kvetmi.

Odpočívaj v pokoji, Alexej!

Hrob Alexeja Navaľného zasypany kvetmi, © Celest