O autorke
Eva Skaletska je mladá Ukrajinka pochádzajúca z Charkova. Narodila sa 14. 2. 2010. Až do začiatku vojny žila v Charkove so svojou babkou Irynou. Rodičia sa rozviedli, keď bola malá. Otec žije v Rusku a mama sa presťahovala do Turecka. Napriek tomu žila v Charkove šťastný život obklopená priateľmi. Bývala v časti Severná Saltivka smerom k ruským hraniciam. Jej záľubami sú písanie, maľovanie a hra na klavíri. Z jazykov ovláda ruštinu, ukrajinčinu a angličtinu. Ako mnoho Ukrajincov verí v Boha. Teraz so svojou babkou žije v Írsku.
Saltivka je panelákové sídlisko v Charkove, jedno z najväčších na Ukrajine. Pred vojnou tu žilo 400 000 obyvateľov. Kvôli tomu, že leží smerom k Rusku, bolo pri bombardovaniach veľmi ťažko poškodené. Pre porovnanie, bratislavská Petržalka má 100 000 obyvateľov a pražské Jižní Město 77 000 obyvateľov.
Štylizovaná mapa Charkova, © Oľga Štonda
O knihe
Na svoje dvanáste narodeniny, desať dní pred začiatkom ruskej invázie dostala Eva zápisník, o ktorom netušila, že sa stane jej vojnovým denníkom.
Šťastná Eva Skalecka, © Eva Skalecká
Eva vo svojom denníku najprv opisuje oslavu narodenín a svoj život v Charkove. Píše, ako v sobotu po svojich narodeninách bola hrať s priateľmi bowling v nákupnom centre. Pri čítaní som mala pocit, že táto „mierová časť“ sa pokojne mohla odohrať v Prahe alebo Paríži.
Pár dní po oslave začala opisovať život vo vojnovom Charkove, pokiaľ sa stalo niečo zaujímavé, tak spravila aj niekoľko zápisov za deň. Na druhý deň vojny sa presunula so svojou babkou k ich známej do bezpečnejšej časti Charkova a dobre urobili, pretože na šiesty deň vojny bol ich byt rozbombardovaný. Po týždni vojny sa obe rozhodli, že utečú z Charkova.
Najprv sa presunuli do Dnipra, potom cez Ľvov až do Užhorodu. V Užhorode sa stretne s írskymi reportérmi, s ktorými robí reportáže. Jeden z nich ju dokáže dostať do Írska. Eva a Iryna chceli ísť pôvodne do Británie, ale nebolo to možné, lebo tam nemali príbuzných. Mali na výber Francúzsko alebo Írsko. Francúzsko zamietli, lebo počuli, že miestni obyvatelia nie sú k migrantom priateľskí, a ani nevedeli jazyk.
Voľba padla na Írsko. Z Užhorodu šli vlakom do Budapešti, kde sa zdržali pár dní, a odtiaľ letecky do Dublinu. Tam začala chodiť do školy a býva spolu s babkou v prenajatom dome. Kniha obsahuje tri mapy, fotografie a záznam konverzácii s priateľmi zo školskej chatovacej skupiny. Na konci knihy sú príbehy jej kamarátov.
O ilustrácie sa postarali dve ukrajinské ilustrátorky: Anastasia Stefurak nakreslila obálku a Oľga Štonda namaľovala tri mapy v knihe.
Pozitíva a negatíva
Páčilo sa mi, že do knihy boli zaradené jej konverzácie s priateľmi cez školskú chatovaciu skupinu a na záver knihy sú zaradené príbehy jej kamarátov o tom, ako prežívali vojnu.
Škoda, že nevieme viac o Evinej rodine, o tom, prečo sa jej rodičia rozviedli a kvôli čomu jej mama odišla do Turecka.
Kniha je, ako sa hovorí, preklad z prekladu. Bola preložená do češtiny z anglického prekladu, keďže nebol k dispozícii ruský originál. Neviem, ako to chodí vo vydavateľskej branži, ale nebolo možné sa nejak skontaktovať s autorkou, aby poskytla prekladateľom do češtiny kópiu svojho denníku pre porovnanie textu?
Škoda, že mapy nie sú farebné.
Zničený byt, © Eva Skalecká
Citáty
Když zaútočili na můj dům, je to, jako by útočili na část mě samé. Mám pocit, jako by mi drtili srdce.
Baví vás bojovat ve městech a ničit všechno kolem? To nemůžete bojovat na bitevních polích?
A proslýchá se, že ruská armáda začne proti zbylým přeživším používat chemické zbraně. V tuhle chvíli už je to v podstatě genocída ukrajinského lidu!
Ta škola přežila druhou světovou válku, ale nepřežila 26. únor 2022.
Slovníček
vojna – válka
vojnovým – válečným
stretne sa – potká se
počuli – slyšeli
páčilo sa mi – líbilo se mi
