Základné fakty

Rieka Dneper s dĺžkou 2201 km (pred stavbou priehrad jej dĺžka bola 2285 km) je štvrtou najdlhšou riekou v Európe. Pramení v Rusku vo Valdajskej vrchovine. Potom preteká cez Bielorusko a nakoniec cez Ukrajinu, kde ústi do Čierneho mora. Po rusky sa volá Dnepr, bielorusky Dňapro a ukrajinsky Dnipro. V Rusku preteká cez mesto Smolensk, v Bielorusku napr. cez Oršu a Mahiľov. Cez Ukrajinu preteká napr. mestami Kyjiv, Čerkasy, Kremenčuk, Dnipro, Zaporižžja, Enerhodar, Nikopol a Cherson.

Horný tok od prameňa po Kyjev preteká lesným pásmom v širokej zamokrenej doline. Koryto má mnoho perejí. Stredný tok medzi Kyjevom a Zaporižžjou tečie v 30-40 km širokej doline s terasami riečneho a ľadovcového pôvodu. Pravý breh je pomerne vysoký a prudko sa zvažuje k rieke. Dolný tok preteká stepnou oblasťou Čiernomorskej nížiny.

Dneperská kaskáda

Je sústava šiestich (vlastne teraz už piatich) priehrad na rieke Dneper. Všetky priehrady sa nachádzajú na Ukrajine a sú to: Kyjevská, Kanevská, Kremenčukská, Kamjanská, Dneprovská priehrada, DneproHES a Kachovská priehrada. Všetky priehrady sú oveľa väčšie než tie, čo poznáme v Česku alebo na Slovensku. Najväčšia Kremenčukská priehradá má rozlohu 2252 km² s objemom vody 13,5 km³. Pre porovnanie Oravská priehrada má rozlohu 35 km² a aj objem vody je 0,35 km³. Vodná nádrž Lipno má rozlohu 48,7 km² a objem vody v Orlíku je 0,7 km³. Celé to bolo vybudované v rokoch 1927-1975. Priehrady slúžia na výrobu elektrickej energie, hospodárske a rekreačne účely.

Zničenie Kachovskej priehrady

Kachovská priehrada alebo aj „Kachovské more“ bola vodná nádrž medzi mestami Zaporižžja a Nová Kachovka. Rozloha priehrady bola 2155 km², väčšia už je len Kremenčukská priehrada. Objem vody v nádrži bol 18 km³. Na Slovensku by siahala od Levíc až k Popradu. Z Kachovskej priehrady si brala vodu aj jadrová elektráreň v Enerhodare. Z nádrže vychádzali zavlažovacie kanály, z ktorých najdôležitejší bol Severokrymsky, pretože zásoboval vodou Krym.

Dňa 6. júna 2023, krátko pred treťou v noci miestneho času Rusi zaútočili na Kachovskú priehradu, hrádza sa pretrhla a voda zaplavila všetko, čo jej stálo v ceste. Ľavý breh bol zasiahnutý viac než pravý. Je to najväčšia ekologická katastrofa na Ukrajine od výbuchu Černobyľa. Je jasné, že to bude mať nedozerné následky pre prírodu a hospodárstvo. Dnes už je len z Kachovskej priehrady rieka, okolo ktorej je množstvo malých jazierok a z bývalého dna Kachovskej priehrady sa stáva púšť (stav k júlu 2023).

Zatopený Cherson, © dsns.gov.ua

Dneperské prahy

Medzi mestami Dnipro a Zaporižžja (meno znamená doslova Za prahmi) sa nachádzala sústava kataraktov, ktoré tvorili prekážku pre lodnú dopravu. Nebezpečné bolo ísť popri nich aj po súši, pretože v ich okolí ako aj na juhu dnešnej Ukrajiny sa pohybovali kočovníci. Osudným sa to stalo aj pre knieža Kyjevskej Rusi Svjatoslava, keď sa v roku 972 vracal domov z vojnovej výpravy, tak ho zabili Pečenehovia. Dneperské prahy mali dĺžku asi 50 km a tvorilo ich 9 hlavných perejí. Dnes ich už neuvidíte, pretože v roku 1932 boli zaliate vodami Dneperskej vodnej elektrárne. (DniproHES). Hneď za prahmi sa nachádza ostrov Chortycja, najväčší ostrov na rieke Dneper, jeden zo siedmich divov Ukrajiny.

Dneperské prahy, © Neznámy