Alík

  • Alíkoviny
  • Klubovna
  • Hry
  • Nástěnky
  • Soutěže
  • Vtipy
  • Poradna
  • Copak hledáme:
    Kde hledáme: Přihlášení uživatelé mají lepší možnosti hledání.
    Jsi tu poprvé?

    Alíkovina

    Svet a ja v roku 2000

    vydáno  •  Historie

    Rok 2000 sa v mnohom líšil od roku 2020, okrem iného aj tým, že nevyčíňala žiadna celosvetová epidémia :-[) (ak nerátame AIDS). Neexistovali sociálne siete ako Facebook, Youtube, Instagram a iné. Nebola ani Wikipédia.
    O tom, ako vyzeral svet v roku 2000, je tento článok.

    Leto 2000, © Marián Kralovič

    Rok 2000 bol pre nás magický dátum. Napriek všeobecnému presvedčeniu ešte nezačalo nové milénium ani storočie. To sa začalo až v roku 2001. Rok 2000 bol zvláštny aj tým, že bol prestupný rok. Prečo to spomínam? Je to preto, že podľa pravidiel rok deliteľný číslom 100 je prestupný, ale ak je zároveň deliteľný aj 400. Túto podmienku zatiaľ splnili zatiaľ len roky 1600 a 2000. Roky 1700, 1800 a 1900 neboli prestupné.

    Svet vtedy obývalo okolo 6 miliárd ľudí, dnes ich je okolo 7,5 miliárd.

    Európska únia mala vtedy 15 členov, Veľká Británia bola stále súčasťou EÚ. Mena Euro bola ešte len vtedy virtuálna, ako oficiálna mena pre 12 členských štátov bola zavedená o dva roky neskôr. Napr. Rakúšania mali šilingy, Nemci marky, Taliani líry, Francúzi franky, Španieli pesety a Portugalci escudy.

    Neexistovali štáty ako Východný Timor (vtedy súčasť Indonézie) a Južný Sudán (pred oddelením bol Sudán najväčším štátom v Afrike, v roku 2011 tento post prebralo Alžírsko). Srbsko, Čierna Hora a Kosovo boli súčasťou Juhoslávie.

    Ešte stále existovala ruská vesmírna stanica Mir (mimochodom, na nej bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella), ale zároveň už začala pracovať aj ISS.

    Čo som robila ja?
    Vtedy som mala 16 rokov a bývala som v Bratislave. V tom roku som končila základnú školu a začala som sa učiť za knihárku v škole pre nepočujúcich, (prijímali aj počujúce deti). Vo voľnom čase som rada čítala knihy.

    Cez víkendy a sviatky sme jazdili na chatu pri meste Modra asi 30 km od Bratislavy. Mala som aj mobilný telefón, s ktorým sa dalo len volať a esemeskovať (to som ešte nevedela, dnes už to vie každé malé dieťa).:-) Okrem iného som v máji absolvovala cestu do Bruselu v rámci maminej služobnej cesty a v lete sa išlo autom na dovolenku do Portugalska, čo zabralo celkom tri týždne.

    Zdrojom informácii pre nás boli noviny a televízia. Aj keď sme už mali doma internet, používali sme ho málo. Najradšej som mala Teletext, čo je prenos textových informácii prostredníctvom televízneho signálu. Fungovalo to tak, že sa zapol televízor, na diaľkovom ovládači sa stlačil príslušný gombík a mohla som si čítať spravodajstvo alebo iné zaujímavosti. Bolo to niečo ako internet, obsah sa priebežne aktualizoval.

    Kupovali sme noviny Nový Čas (obdoba českého Blesku), v sobotu sme dokúpili aj SME kvôli víkendovej prílohe. Z časopisov sme kupovali Život (rodinný týždenník) a Slovenku (časopis pre ženy v kultivovanej forme).

    V televízii sme pozerali Televízne noviny na Markíze a po ních šiel o pol ôsmej seriál (pamätám si na Krok za krokom, Perfektní príbuzní a Priatelia) a potom buď bol nejaký film alebo zábavný program.Rada som mala aj popoludňajšie televízne súťaže. Spomínam si hlavne na Pokušenie.

    Dúfam, že som vám aspoň trocha priblížila toto obdobie.@)->-

    Autorka:
    » přejít do diskuse

    Diskuse k článku  (8)

    Příspěvek z 10. června ve 20:48.
    Matisek v něm napsal:

    Jojo, pročítám si ho, když si chci přepnout na titulky.
    Nevím jak dřív, ale moc zajímavých věcích tam teď nejsou (až na sportovní výsledky a občas najdu i zprávy).

    Příspěvek z 10. června v 16:39.
    kajaz v něm napsala:

    Teletext dneska ještě existuje ;-). Pěkný článek, dávám 5 tlapek :-).

    Příspěvek z 10. června v 10:59.
    Colossus v něm napsal:

    Malá drobnost, Kosovo není dodnes uznán jako oficiální stát, minimálně Čína a Srbsko ho neuznávají.