Považská Bystrica je mesto, ktoré sa nachádza na severozápade Slovenskej republiky v Trenčianskom kraji. Patrí medzi väčšie mestá na Slovensku. Mesto má bohatú históriu, kultúru, no a najmä prírodu. Nachádza sa tu niekoľko slovenských, ale aj európskych naj... Mesto ponúka úžasné výhľady, ubytovanie pre turistov a možnosti stravovania pre každého. Poďme teda na výlet a pozrime sa hlbšie do srdca Považskej Bystrice.

Manínska tiesňava

Manínska tiesňava, © Jakub CA

Súčasťou Považskej Bystrice je určite Manínska tiesňava. Manínska tiesňava je súčasťou CHKO Strážovské vrchy. Je využívaná pre vedecké výskumy, no najmä pre turizmus. Ohúri svojou faunou a flórou. Vstup sem je zadarmo, no na vlastné riziko, kvôli občasnému zosuvu skál. Vidieť ju na vlastné oči sa naozaj oplatí, no ešte lepšie je dotknúť sa jej.

Manínska tiesňava je úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom neďaleko od obce Považská Teplá. Vznikla vďaka Manínskemu potoku a dynamitu, ktorý rozdelil Manínske bradlo práve na tieto dve časti. Nachádza sa tu niekoľko teplomilných rastlín a množstvo živočíchov, ktoré nenájdeme v každej časti Slovenska.

Najužší bod má šírku len 3,7 metra, čo Manínsku tiesňavu robí najužším kaňonom na Slovensku. Vedie tu nádherná asfaltová cesta, takže sa sem pohodlne dostanete aj autom. Miesto je vhodné aj pre cyklistov alebo peších, ktorí sa môžu dostať touto cestou ďalej do obcí ako Záskalie, Kostolec a tak ďalej.

Kostolecká tiesňava

Kostolecká tiesňava, © Pražák

Kostolecká tiesňava sa nachádza neďaleko obce Kostolec v pohorí Strážovské vrchy.
Nazýva sa aj strechou Slovenska, ide totiž o najväčší skalný previs v strednej Európe aj na Slovensku. Je to približne 500 metrov dlhý kaňon, ktorý vytvára zaujímavé útvary. Je taktiež domovom vzácnych rastlín a živočíchov a od roku 1970 je Kostolecká tiesňava vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Nádherné pohľady môžete spojiť s výletom na spomínanú Manínsku tiesňavu, tá sa nachádza len kúsok od tohto previsu.

Jaskyňa Dzedova ric

Jaskyňa Dzedova ric, © Vulu

Jaskyňa nie je veľmi známa, no ukazuje humor miestneho obyvateľstva. Svoje meno nezískala len tak. Nachádza sa pod bralom Cigánka, na vrchu Klapy. Nie je to žiadna kvapľová jaskyňa, ale menšia jaskynka puklinového charakteru. Jaskyňa je voľne prístupná, bez potreby zakúpenia vstupného. Ide o náročnejšiu túru, ale výhľady na okolitu prírodu a okolité dediny stoja určite aj za menší výstup. Neďaleko sa nachádza náučný chodník Klapy, ktorý ponúka množstvo zastávok, na ktorých sa môžete naučiť niečo o miestnej faune a flóre, prípadne histórii.

Zrúcanina Považského hradu

Považský hrad, © Rudo Mlich

Za Orlovským mostom, ktorý tiež píše históriu Považskej Bystrice, sa v časti Považie nachádza zrúcanina Považského (niekedy označovaného aj ako Bystrického) hradu. Hrad sa vypína na brale, ktorý je bohato zalesnený. Výstup nie je najľahší a čakajú vás aj strmšie kopce, výhľady však stoja za to. Túru odporúčam absolvovať v priaznivom počasí.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1316. Najznámejšími vládcami je rod Podmanických, ktorí hrad vlastnili od roku 1458, kedy ho dostali darom od kráľa Mateja Korvína. Najznámejšími vlastníkmi hradu sú zrejme lúpežní bratia Ján a Rafael Podmanický. Hrad patril následne rodu až do vymretia v roku 1558. Počas vlády tohto rodu sa hrad postupne rozšíril, no v roku 1543 ho zasiahol požiar.

Hrad mal po vymretí rodu Podmanických ešte mnoho majiteľov, no bol terčom aj mnohých útokov. V súčasnej dobe na hrade prebieha rekonštrukcia, no jeho výhľady lákajú turistov aj zo zahraničia. Hrad je voľne prístupný bez potreby zakúpenia vstupného.

Kaplnka sv. Heleny

Kaplnka sv. Heleny, © Farský úrad Považská Bystrica - Rozkvet

Ide o barokovú stavbu z polovice 18. storočia. Momentálne patrí pod správu miestneho farského úradu a verejnosti je prístupná najmä počas omší. Pôvodný interiér tvorili oltáre svätej Heleny, svätého Petra apoštola a cenné rezbárske zariadenie, ktoré pochádzali taktiež z polovice 18. storočia.

V histórii čelila viacerým poškodeniam, medzi najväčšie patria požiar a likvidácia cirkevných objektov po 2. svetovej vojne. Po roku 1948, keď sa začalo s likvidovaním cirkevných objektov, sa kaplnka dostala do veľmi zlého stavu. Zničené boli obrazy, dvere a iné pamiatky. Neskôr sa pre konanie medzinárodnej motocyklovej súťaže mesto rozhodlo kaplnku upraviť, no vandali ju opäť zničili. Stav kaplnky sa zlepšil až po roku 1989, kedy cirkev mohla slobodne rozhodovať o svojich objektoch.

V auguste 2018 zasiahol kaplnku požiar. Strecha bola úplne zničená, no interiér ostal pomerne zachovaný. Stalo sa to len krátko po oslave významného jubilea výstavby a osláv sv. Heleny a taktiež krátko pred vysvätením dnes už verejnosti prístupného kostola, ktorý stojí len pár metrov od kaplnky. Kaplnka po požiari dostala novú strechu, zvon a dokonca aj organ. Omše sa v nej slúžia len výnimočne, no návštevu odporúčam najmä v období Vianoc – Nového roku, kedy sa interiér kaplnky premení na nádherný Betlehem.

Kaplnka je tiež obklopená lipami, z ktorých najstaršia by mohla mať okolo 270 rokov.

Cyklotrasy

V okolí Považskej Bystrice sa nachádza niekoľko cyklotrás. Okrem nich aj veľa terénnych ciest, ktoré sú vhodné pre tento šport. Cyklotrasy vedú priamo okolo prírody, no pozrieť si môžete aj rieku Váh, železničnú trať alebo dokonca diaľnicu. Ponúkajú nezabudnuteľné výhľady na vyššie spomínané pamiatky a javy, ale aj na obce ako Považská Teplá, Záskalie, Kostolec a iné. Väčšina cyklotrás je vystavaných vďaka projektu na spojenie Trenčianskeho samosprávneho kraja cyklotrasami.

Kalvária Považská Bystrica

Kalvária PB, © Jakub CA

Kalváriu tvorí 14 stavieb ( z toho 13 kaplniek), ktoré predstavujú výjavy z ukrižovania Ježiša Krista. Bola budovaná v rokoch 1805 – 1807. Pravidelne sa tu organizujú krížové cesty, no mimo nich je tu pekný priestor ako stvorený na opekačku (mimo obdobia požiarov ) alebo na pekne strávené popoludnie s výhľadmi na mesto a okolité kopce či na našu ďialničnú estakádu.

Výstup nie je náročný a nie je ani dlhý, no autom sa až na vrch nedostanete. Je možný z 2 strán a to od ZŠ sv. Augustína (okolo cintorína) alebo od ulice Lánskej (okolo domov).

Dúfam, že sa mi podarilo ohúriť aspoň jednou zaujímavosťou z môjho mesta. Budeme pokračovať v ďalšej a možno aj v 3. časti článku. Teším sa, keď sa tu možno raz stretneme.

Autor!