Už vieme, že v Považskej Bystrici sa nachádza zrúcanina hradu, ktorá sa preslávila najmä majiteľmi, pričom najznámejší boli lúpežní bratia Rafael a Ján Podmanickovci. V minulej časti článku sme vybehli aj na najväčšie sídlisko Považskej, aby sme si pozreli kaplnku sv. Heleny, ktorá mala taktiež zaujímavú históriu. V dobe, keď píšem tento článok (môžem povedať, že to je vždy v týždeň, keď má meniny Helena), sa tu slávia Helenské hody na počesť patrónky tohto sídliska. Veď samotná kaplnka tu bola skôr ako sídlisko. No a zavítali sme aj do iných miest, ktoré nás ohúrili svojimi rozmermi alebo inými prvenstvami. A dnes? Pozrieme sa na významné budovy a stavby, siahneme trošku do histórie a zároveň objavíme miesta, ktoré treba vidieť aj inak, než na fotografii.

Diaľničná estakáda

Diaľničná estakáda v Považskej Bystrici, © Jakub CA

S dĺžkou takmer 1 km ide o najdlhšiu diaľničnú estakádu na Slovensku. Bola dokončená v roku 2010, čím pomohla najmä s odľahčením dopravy v meste. Získala ocenenie stavba roka 2010. Je to súčasť diaľnice D1 na úseku Sverepec – Vrtižer. Drží ju 7 mostných pylónov a ide o kombináciu zaveseného a trámového mosta. Je veľmi zaujímavá a návštevníkov mesta láka najmä v noci. V noci totiž pekne svieti a počas štátnych či cirkevných sviatkov, mimoriadnych udalostí alebo iných významných príležitostí je možné rozsvietiť ju aj na iné farby, než je bežne zelená. Aj keď jej výstavba výrazne zo začiatku ovplyvňovala život v meste, najmä v blízkosti stavby, neskôr sa ukázala ako veľmi dobré riešenie. Aj keď sa jej nemôžete priamo dotknúť, je pekné sa na ňu pozerať alebo sa po nej rovno previesť v rýchlosti 130 km/h . Prikladám moju vlastnú fotografiu, ako vyzerá estakáda ráno pri ceste do školy.

Estakáda ráno po ceste do školy

Administratívna budova štátnych orgánov (ďalej iba ABŠO)

Administratívna budova štátnych orgánov - ABŠO

Táto budova sa stavala v rokoch 1968 až 1978. Je zaradená v zozname pamätihodností mesta pre jej nezvyčajné architektonické a technické riešenie. Hovorí sa o nej aj ako o budove, ktorá visí na lanách, pretože jej časť naozaj visí. Išlo o jeden z najodvážnejších architektonických projektov na Slovensku v tomto období. Pôvodne mala zastrešovať dôležité štátne inštitúcie v meste, no dnes slúži aj ako pamiatka. Ak máte doma učebnicu architektoniky, v kapitole o období šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia ju určite nájdete. Čo je na nej však zaujímavé, tak zasadacia miestnosť vo vnútri budovy pripomína zasadaciu miestnosť Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku. Táto budova si získavala svoju pozornosť a ťahala k sebe davy až do roku 2010, kedy začala pozornosť priťahovať skôr estakáda spomínaná vyššie. Napriek tomu stále zostane v pamäti, v knihách, a aj ako súčasť centra nášho mesta.

Orlovský most

Orlovský most (pred rekonštrukciou v rokoch 2019 - 2020), © Juraj Kallo

Orlovský most po rekonštrukcii

Orlovský most v Považskej Bystrici taktiež píše históriu mesta. Tento most, ktorý sa týči vedľa spomínanej diaľničnej estakády, prechádza ponad železničnú trať a rieku Váh. Pôvodný most stavali už v rokoch 1933 až 1935. Dôvody na výstavbu boli hlavne obťažné až nemožné spojenie obcí, ako Pov. Podhradie, Orlové, Maríková a pod., s mestom Považská Bystrica, a to najmä v čase nepriaznivého počasia, kedy nemohli pasažierov prepravovať ani kompy, ktoré spájali tieto dva brehy. Žiadosť o stavbu mosta bola niekoľkokrát ignorovaná a taktiež zamietnutá, no s jeho výstavbou sa poponáhľali, keď mala v meste vzniknúť nová zbrojovka. Vtedy sa ešte nevedelo, čo všetko most „prežije“. Od svojich začiatkov sa však nevolal Orlovský, ale most Milana Rastislava Štefánika, a to kvôli soche tohto slávneho muža, ktorej základy vznikli priamo pri moste.

Koncom apríla 1945 ustupujúce nemecké vojská (zo strany mesta smerom na hradný kopec) most zničili, aby spomalili postup prichádzajúcich rumunských jednotiek. Pritom bol už od roku 1944 strážený gardistami ako dôležitý vojenský objekt pre zásobovanie nemeckej armády, pretože hrozilo jeho zničenie zo strany partizánov, aby spomalili postup nemeckej armády. Detonáciu mosta spustili teda ráno 30. apríla 1945 nemecké jednotky zo zákopu neďaleko od mosta. Po detonácii ďalej utekali, pričom vypálili posledné rany smerom na mesto. Tu je zrejme posledná zmienka o druhej sv. vojne, ktorá sa týka priamo územia mesta Považská Bystrica.

Po tejto udalosti a rekonštrukcii bol pomenovaný ako Most slobody, no miestni ho neskôr premenovali na Orlovský most. V rokoch 1993 až 1997 prebiehalo budovanie druhého mosta, ktorý smeroval paralelne s tým prvým. Poslednou veľkou udalosťou je rekonštrukcia v rokoch 2019 až 2020, ktorá most dostala do súčasnej podoby. Okrem dvoch brehov Váhu spája aj 2 cyklotrasy vybudované Trenčianskym samosprávnym krajom.

Jilemnického jarná 25-ka

Na počesť spisovateľa a novinára Petra Jilemnického sa každoročne organizuje športové podujatie Jilemnického jarná 25-ka (tento rok sa konal už 48. ročník). Tento pochod sa organizuje pravidelne už od roku 1977. Trasy sú každoročne mierne obmieňané tak, aby mohli účastníci podujatia sledovať rôzne krásy Považskej Bystrice a jej okolia. Pešie trasy majú dĺžky 10, 15 a 25 km, pre cyklistov je pripravená trasa s dĺžkou 50 km. Zážitok je doplnený aj o kultúrny program a samozrejme nechýba ani občerstvenie.

Podujatie, ktoré je zaradené do medzinárodného kalendára IVV od roku 1996, organizuje Klub slovenských turistov Manín, základná škola Považská Teplá v spolupráci s PX Centrom Považská Bystrica. Určite odporúčam podujatie navštíviť, pretože na vlastné oči máte možnosť za jeden deň nielen urobiť niečo pre svoje zdravie, ale aj pre svoje oči, pretože všetky /alebo väčšinu/ spomínaných lokalít a aj nejaké iné môžete na vlastné oči vidieť práve na tomto podujatí. Podujatie sa organizuje pravidelne v 2. aprílovú sobotu.

Dúfam, že Vás článok zaujal, mám rád svoje mesto a aj keď sú o ňom rôzne názory, som hrdý na to, že som rodený Považskobystričan. Myslím, že každý má rád to svoje mesto, v ktorom sa narodil alebo v ktorom žil. Či už to je preto, lebo si tam našiel dlhodobých kamarátov alebo tam strávil nejaké pekné chvíle svojho života. A čo vy?