V roku 2020, v mesiaci marec, ku nám prišla návšteva v podobe vírusu pod názvom koronavírus, ktorá nás nečakane prekvapila. Čo nám tento vírus priniesol? A čo nám vzal?

Ja si osobne myslím, že nám vzal stereotypy a rutiny, ako chodenie do školy, keďže sa začalo prechádzať pomaly na vyučovanie cez počítač. Online vyučovanie bolo pre každého náročné. A prečo? Podľa môjho názoru aj preto, že sme sa museli prispôsobovať novým veciam, naučiť sa, ako sa pripojiť na hodiny, a zabezpečiť si kvalitné internetové pripojenie. A čo rodiny, ktoré na toto nemali financie? Pre tieto rodiny to bolo náročné, či už boli matky samoživiteľky alebo zo zlého sociálneho zázemia. A čo s týmto spravili učitelia? Často, napríklad, chodili po dedinách a hádzali im do schránok materiály, aby sa mohli vzdelávať.

Čo mi koronavírus vzal? Mne osobne chýbala socializácia s rovesníkmi, keďže som bola v pubertálnom veku. Čo mi chýbalo zo začiatku, keď začal koronavírus? Mne osobne zo začiatku chýbala aj interakcia s učiteľmi, chodila som na základnú školu a na začiatkoch koronavírusu nám len učitelia posielali úlohy a robili sme ich, ako samoštúdium.

A čo si časom uvedomili ľudia v mojom veku? Ja si myslím, že to niektorí brali len tak, ľahostajne, že sú doma a nechce sa im učiť. Ja osobne som to videla, keď sme mali online hodinu a učiteľ vyvolal žiaka. On mu neodpovedal na otázku. Čo si učiteľ mohol myslieť? Určite vedel, že len sa pripojil a nie je tam. A čo robili moji rovesníci? Podľa môjho názoru a skúseností viem, že nevenovali výuke pozornosť a hrali počítačové hry, volávali si cez hodiny a chodili dole za kuriérom, či už pre jedlo alebo pre balíky.

Ako sa šírili informácie? Ja si myslím, že informácie sa šírili v televíznych novinách alebo na internete. Čo ma naučil koronavírus? Vedieť si overovať informácie a neuveriť hoaxom a poplašným správam. Čo sa udialo? Udialo sa to, že ľudia začali veriť nepravdivým informáciám a šírili tak zlo a nenávisť medzi ľudí. Čo robili ľudia? Ja si myslím, že ľudia zbytočne panikárili a nakupovali v obchodoch, viac ako obvykle a potom si niektorí ľudia nemohli kúpiť to, čo potrebovali. Koronavírus nám priniesol aj nové opatrenia. Museli sme nosiť rúška, dezinfikovať si ruky a dodržiavať dvojmetrové odstupy. Čo bolo nepríjemné? Ja osobne si myslím, že to, keď sme sa museli testovať a strkali nám paličky do nosa.

Čo bolo trendom? Ja si myslím, že trendom boli rôzne tance na sociálnej sieti TikTok. A prečo? Lebo ľudia boli doma zavretí a napríklad nemali čo robiť.

Trávili sme veľa času s rodinou. A prečo? Lebo boli lockdowny a zákaz vychádzania z domu po určitej hodine. Ja osobne som trávila čas vo svojej detskej izbe a občas aj v kuchyni, kde som piekla pagáče a iné pochutiny. Čo sa mi nepáčilo? To, že sme sa nemohli navštevovať. Bola som odlúčená od svojho brata. Nemohlo sa cestovať a chodiť na kultúrne podujatia. Čo sa stalo? Divadlá a kiná mohli navštevovať iba očkovaní alebo prekonavší.

Ja osobne som prekonala covid, zvládla som to. Bola to pre mňa ako obyčajná chrípka. Ale čo ostatní ľudia? Niektorí aj zomierali na prístrojoch v nemocniciach! Ja si myslím, že to bolo ťažké pre ich rodiny.

Ja si osobne myslím, že nám pandémia covidu ukázala, že aj v ťažkých situáciách môžeme nájsť kladné aj záporné veci, ak sme ochotní prispôsobiť sa novým podmienkam. Každý človek bol nútený hľadať nové spôsoby, ako sa vyrovnať s náročnými situáciami, či už so smrťou blízkeho človeka alebo narušenými vzťahmi s rodinou a kamarátmi. Aj keď nám pandémia vzala veľa z toho, na čo sme boli zvyknutí, priniesla nám aj nové príležitosti na osobný rast a učenie sa. Môj názor je, že aj keď môžeme cítiť stratu blízkeho, máme tiež príležitosť využiť nové skúsenosti na zlepšenie života a lepšie sa pripraviť na budúcnosť.