Povesť o založení Kremnice

Povesť hovorí, že lovec prišiel z juhu od Šášova do kremnických hôr. Na úbočí vrchu Volle Henne zastrelil jarabicu a keď ju čistil, našiel v jej hrvoli štyri zrnka zlata. Postupujúc proti prúdu potoka smerom do hôr objavil ložisko rúd s obsahom zlata a striebra. V týchto miestach vznikla osada Cremnychbana.

História mesta

Vznik mesta sa spája so 17. novembrom 1328. Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjouovcov vydal osade Cremnychbana privilégnu listinu, na základe ktorej došlo k spojeniu okolitých osád do administratívneho celku a k vzniku slobodného kráľovského mesta Kremnica. Údolie Kremnického potoka bolo banícky aj poľnohospodársky kolonizované slovenským a nemeckým obyvateľstvom. Kremnica patrila do siete stredoslovenských banských miest a v stredoveku zásobovala celý vtedajší svet zlatom a striebrom. Ťažba vo väčšej či menšej miere prebiehala do roku 1970.

Kostol svätej Kataríny

Leží v areáli Mestského hradu, postavený v gotickom slohu, v priebehu času prerobený na barokový, na konci 19. storočia získal neogotickú podobu. Kostol má mnoho zvláštností, ktoré ho líšia od väčšiny kostolov – dvojloďový interiér – stĺporadie prebieha stredom kostola, pôdorys je takmer do štvorca a vchod má zboku. Väčšina priemerných kostolov má nepárny počet lodí, je viacej do dĺžky a vchod je oproti oltáru. Chrám vlastní Národná banka Slovenska a katolícka cirkev si ho len prenajíma. Kostol má vežu, na ktorú sa dá vystúpiť po točitom schodisku.

Mestský hrad a kostol sv. Kataríny v Kremnici

Mincovňa

Funguje takmer nepretržite už 700 rokov. Svoju činnosť začala v roku 1328. Za storočia svojej činnosti dosiahla svetovú špičku. Robia nielen mince, ale aj iný numizmatický materiál. Dnes sa tu razia slovenské euromince. Okrem mincí sa tu tlačia aj ceniny, tzv. kolky na alkohol, cigarety a úradné dokumenty.

Kremnicka mincovňa

Štefánikovo námestie

Námestie je naklonené, sú na ňom trávniky, stromoradia, morový stĺp a baroková fontána. Okolo sú staré meštianske domy, dá sa tu nájsť radnica, múzeá a mincovňa v rohu námestia. Kedysi stál na námestí kostol Panny Márie, ale v roku 1880 ho museli zbúrať kvôli narušenej statike, okná začali praskať, veže nakláňať a raz počas vianočnej omše sa aj s veriacimi takmer prepadol pod zem. Stalo sa to kvôli tomu, že pôda je kvôli banskej činnosti pod Kremnicou prevŕtaná, a keďže sa šachty museli odvodňovať, tak sa ílovitá zem premenila na piesčitú.

Štefánikovo námeste v Kremnici

Kremnické krumple

Špecialitou Kremnice sú Atkáryho kremnické krumple. Každý deň okrem pondelka od 10.00 do 16.00 je možné navštíviť dobovú výrobňu nad informačným centrom. Nie je to lacná cukrovinka, ale je dobrá. Jej základom sú piškóty, ktoré sa plnia dvoma druhmi krémov, neskôr sa obalia do orechovo-cukrového cesta a ručne tvarujú do podoby zemiaku. Potom sa obalí kakaom a nakoniec sa na počesť cukrára označí veľkým „A“ ako Atkáry. Zákusok je možné ochutnať v blízkej cukrárni a jeden kus je za 2,50 eur (asi 64 českých korún), balík troch krumplí stojí 8 eur (približne 203 českých korún). Aby som doplnila, Alojz Atkáry bol vyučený cukrár srbského pôvodu, ktorý sa začiatkom 20. storočia presťahoval do Kremnice za manželkou a otvoril si tu cukráreň.

Výroba kremnickych krumplí